„Veď sú to len dve strany. To máte za hodinku.“
Možno máte pravdu. Dvojstranový článok niekedy skutočne dokážem napísať za hodinu. Lenže predtým potrebujem zistiť, o čom vlastne píšem, pochopiť zadanie, preštudovať podklady, overiť informácie a premyslieť si, ako celý text uchopím. A keď ho konečne dopíšem, práca sa tým zďaleka nekončí.
Pretože samotné písanie je často len jednou časťou toho, čo ako copywriterka robím. A niekedy dokonca tou najjednoduchšou.
Najskôr potrebujem vedieť, o čom píšem
Keď dostanem nové zadanie, nezačínam tým, že otvorím prázdny dokument a čakám na inšpiráciu. Najskôr potrebujem pochopiť klienta, jeho produkt a to, čo chce výsledným textom dosiahnuť.
Predstavte si napríklad, že máte napísať odborný článok o transformátoroch. Ja som si to predstavovať nemusela. Takéto zadania sú súčasťou mojej práce.
Prvým zdrojom informácií je pre mňa samotný klient. Jeho web, technické podklady, produktová dokumentácia, ale predovšetkým rozhovor. Potrebujem ho poriadne vyspovedať. Zistiť, čo považuje za dôležité, v čom je jeho produkt špecifický, komu je určený a čo by si mal čitateľ z článku odniesť.
Až potom prichádza ďalšia rešerš.
Dnes mi v nej výrazne pomáha umelá inteligencia. Dokáže urýchliť vyhľadávanie informácií, nasmerovať ma k odborným zdrojom a pomôcť zorientovať sa v téme. Má to však jednu podmienku. Musím sa vedieť dostať k pôvodnému zdroju a informácie si overiť. Pretože AI vám niekedy s veľkou istotou vysvetlí aj niečo, čo vôbec nie je pravda. A tak platí staré známe: dôveruj, ale preveruj. Pokojne aj niekoľkokrát.
Ak narazím na protichodné informácie, hľadám ďalšie dôveryhodné zdroje a technické či produktové nejasnosti konzultujem s klientom. Mojou úlohou nie je iba poskladať vety, ktoré znejú odborne. Potrebujem rozumieť tomu, čo píšem, a odovzdať správne informácie.
Mimochodom, o transformátoroch som sa toho za tie roky dozvedela toľko, že ma raz inšpirovali dokonca k článku o láske. Fungovanie transformátora som využila ako paralelu medziľudských vzťahov. Pretože keď človek píše aj beletriu, niekedy nájde romantiku na miestach, kde by ju nikto nehľadal.
Čítaj tu: https://smradlavaryba.sk/clanok/laska-cez-transformator
Nie vždy je najlepším riešením splniť zadanie doslova
Keď už mám dostatok informácií, prichádza ďalšia fáza. Premýšľanie nad tým, ako celý obsah spracovať.
Článok potrebuje zmysluplnú štruktúru, primeraný rozsah a jazyk, ktorému bude rozumieť cieľová skupina. Ak ide o SEO obsah, zohľadňujem aj kľúčové slová, vyhľadávací zámer a spôsob, akým ľudia informácie vyhľadávajú. Dnes už do toho vstupujú aj AI vyhľadávacie nástroje a odpovede generované umelou inteligenciou.
Ale žiadna optimalizácia nezachráni text, ktorý čitateľovi nič neprinesie. Preto sa občas stáva, že klientovi odporučím niečo iné, než pôvodne požadoval. Napríklad namiesto množstva krátkych článkov jeden komplexnejší materiál, ktorý tému spracuje poriadne. Inokedy je vhodnejšie rozdeliť rozsiahlu problematiku na niekoľko samostatných textov.
Záleží na tom, čo potrebujeme dosiahnuť. A práve tu sa niekedy dostávame k rozdielnym názorom. Samozrejme, klient má posledné slovo. Ale ak na základe skúseností vidím, že určitý postup pravdepodobne nebude fungovať, považujem za správne na to upozorniť. Nechcem totiž len odovzdať text a vystaviť faktúru. Chcem, aby výsledok dával zmysel aj tomu, kto si ho objednal.
Najlepšie nápady často vznikajú mimo počítača
Pri odborných článkoch sa veľa vecí dá vyriešiť systematickou prípravou. Pri kreatívnych zadaniach však moja práca vyzerá trochu inak.
Keď potrebujem vymyslieť reklamný koncept, slogan alebo netradičný spôsob komunikácie, často odídem od počítača. Idem napríklad na prechádzku so psom, zapnem si diktafón a začnem rozprávať. Niekedy aj hodinu. Hovorím všetko, čo mi napadne. Skúšam rôzne spojenia, vraciam sa k myšlienkam, preskakujem medzi nápadmi. Občas využívam aj AI nástroj, ktorý mi rozprávanie rovno prepíše. Potom sa k záznamu vrátim a hľadám to najzaujímavejšie. A priznám sa, že niekedy sa sama čudujem, čo všetko mi dokázalo napadnúť.
Samozrejme, nie každý deň je taký. Niekedy prídu dobré nápady takmer okamžite. Inokedy sa k jednej myšlienke vraciam niekoľko hodín, kým nájdem správny spôsob, ako ju uchopiť. Aj toto je práca, hoci počas nej nesedím za klávesnicou a nepribúdajú mi normostrany.
Napísaním poslednej vety sa práca nekončí
Keď je článok hotový, potrebujem sa k nemu ešte vrátiť. A nie iba raz. Najskôr kontrolujem obsah. Sú informácie správne? Nevynechala som niečo dôležité? Vysvetlila som problematiku dostatočne zrozumiteľne? Splnila som všetko, na čom sme sa s klientom dohodli? Potom prichádza štylistika a gramatika. Sledujem opakovanie slov, neobratné formulácie, zbytočne komplikované vety aj miesta, pri ktorých mám pocit, že mi niečo jednoducho trhá uši. Pri odborných a optimalizovaných článkoch kontrolujem aj nadpisy, štruktúru, prácu s kľúčovými slovami a ďalšie relevantné náležitosti. Ideálne je, keď môžem text na chvíľu odložiť. Niekedy sa k nemu vrátim až o dva dni. S odstupom totiž často zbadám veci, ktoré mi pri samotnom písaní unikli.
A potom tu máme ďalšie činnosti, ktoré môžu byť súčasťou zadania. Výber obrázkov, prípravu alternatívnych textov, publikovanie článku na webe alebo jeho propagáciu na sociálnych sieťach. Vtedy už okrem copywriterky čiastočne fungujem aj ako grafik, webový editor a správca obsahu. A každá z týchto činností si vyžaduje čas, pozornosť a určité skúsenosti.
Dve strany textu nie sú vždy len dve hodiny práce
Keď si teda niekto objedná dvojstranový článok, môže sa stať, že ho skutočne napíšem za hodinu. Ale možno som predtým niekoľko hodín zbierala podklady, overovala informácie a premýšľala nad jeho štruktúrou. A ďalší čas venujem kontrole, úpravám či konzultácii s klientom. Práve preto si myslím, že hodnotu profesionálneho obsahu nemožno posudzovať iba podľa počtu slov alebo normostrán.
Samozrejme, nie každý článok potrebuje rozsiahlu rešerš či niekoľko dní práce. Niekedy ide všetko rýchlo a jednoducho. Inokedy je za niekoľkými odsekmi toľko prípravy, že by vydala na ďalší článok.
A presne táto rozmanitosť ma na mojej práci baví. Rada píšem. Ale rovnako rada premýšľam, vymýšľam, hľadám súvislosti a objavujem témy, o ktorých som predtým takmer nič nevedela. Pretože dobrý copywriter podľa mňa nezačína písaním. Začína tým, že sa pýta, počúva a premýšľa.